Zochova chata - Taricové skaly 06.07.2008
Nedeľný deň bol ako stvorený na túru do malebných Malých Karpát. Príjemný výlet s fotoaparátom, pripraveným zachytiť neopakovateľné chvíle o ktoré sa môže človek podeliť s priateľmi podobného zamerania. Nepoznám lepší relax ako dýchať vzduch presýtený kyslíkom a pozorovať ako sa príroda mení každým okamihom.
Ako prvé sa nám podarilo nájsť červeno plodiacu bazu červenú, v týchto končinách už len ojedinelú popri rozšírenejšej baze čiernej a chabzde. Vykračujúc si po asfaltke, ktorej za roky, čo tadiaľto meriam kilometríky ubrala príroda erozívnou činnosťou zo strán dobrý meter , sme nachádzali množstvo lajniakov a na moje počudovanie aj bystrušiek fialových, ktoré neutekali ozlomkrk, naopak ostali nehybne stáť na vystretých nohách, pripravené aplikovať svoj " voňavý " parfum na odstrašenie prípadného predátora. Na presvetlených lúčkach síce ešte nebolo toľko motýľov, ten čas ešte len príjde, ale zato krížom krážom poletovali modré vážky a na dvoch ďalších miestach sme narazili na pásikavca - Cordulegastra, jednu z našich najväčších vážok. Pri hríbiku Hubalová sa nám podarilo prehovoriť babôčku admirálsku, aby zapózovala. 
Cesta ďalej pokračovala popri plote obory cez niekoľkoročné rúbanisko, dnes poskytujúce výhľad na vrch Vysoká, už je čiastočne prirodzene zalesnené a tvorí sa tu nový les. Všade navôkol vládnu majestátne buky, len kde tu sa nájde skupinka smrekovcov opadavých a ak by ste sa vybrali po modrej na Vysokú , narazili by ste na skupinku pagaštanov konských, ktoré ako sa domnievam boli umelo vysadené ako zdroj potravy pre diviačiu zver. Je pravda že sme očakávali trochu rozmanitejšiu skladbu hmyzu, ale v prírode je to tak a každý deň je iný. To najlepšie veríme, že ešte len príjde.
Po chvílke príjemného šliapania sme dorazili na Taricové skaly. Táto lokalita patrí medzi moje obľúbené. Výhľad, ktorý poskytuje je naozaj super a hoci nie ste najvyššie , vidíte ozaj do ďaleka. Príjemným prekvapením a dá sa povedať zlatým klincom programu bol nález fuzáča alpského, priamo tu, asi na polceste za hľadaním samičky. Krásne nám zapózoval a po chvíľke sme sa rozlúčili jeho bzučaním pri lete do blízkej bučiny. Množstvo modrých liskaviek je klasickým obyvateľom tejto lokality. Žijú si na listoch pamajoránu, ktorý práve začínal kvitnúť tlačiac sa zo zeme medzi skalami . Žiaľ nie všetko sa vydarí zachytiť na fotoaparát a tak sa stalo že vďaka prechodu cez kamenné more sme vyrušili stádo asi desiatich muflónov , ihneď na to trieliacich po šikmých skalách do bezpečia. Taktiež sa ukázala - na pár sekúnd - jašterica múrová, ktorú by sme tak radi zvečnili aj na tejto stránke, ale opatrnosť zvíťazila nad zvedavosťou a zmizla pod koreňmi obopínajúcimi skalu ako veľký bonsaj.
Pokiaľ sa niekto bude chcieť vydať do týchto končín, nie je problém ani na horskom bicykli, vedie tadiaľto značkovaná cyklotrasa a nemusí sa obávať pokuty od lesnej stráže .
