Sobotné októbrové ráno bolo ako stvorené na jesenné preskúmanie tak zaujímavej lokality ako je Prírodná rezervácia Šúr. Môj pohľad sa tentoraz sústredil hlavne na pozorovanie vplyvu prirodzeného lesa an biodiverzitu v porovnaní s prostredím, do ktorého síce z nutnosti, ale zasiahla ľudská ruka. Porovnával som teda pestrosť života v jelšovej mokradi a Panónskom háji.
Základnou veličinou, ktorá ovplyvňuje životy a pestrosť flóry a fauny v tomto jedinečnom bióme na úpätí Malých Karpát je , ako inak, voda. Mokrade sa v tomto priestore vytvorili asi pred 10.000 rokmi v mladších štvrtohorách . Jazero zachytávajúce vody stekajúce z Malých karpát a zároveň z druhej strany z Dunaja sa postupne zanášalo naplaveninami . Prirodzene začalo zarastať rastlinstvom a rozmanitými drevinami. Tlejúce odumreté drevo v takýchto podmienkach a pri častom zaplavovaní vytvorilo rašelinisko. Toto sa ešte v prvej polovici 20-teho storočia rozkladalo v priestore od Bratislavy až po Modru a na juh po Bernolákovo. Takže to čo dnes ostalo ako prírodná rezervácia je len menšia časť pôvodného biómu.
O tom ,že celá prírodná rezervácia Šúr (predtým NPR Šúr do r.2009) je významnou lokalitou svedčí aj fakt, že bol zaradený medzi lokality európskeho významu Natura 2000 a ako jedna z trinástich slovenských mokradí je začlenená medzi Ramsarské lokality.
APOP - Asociácia priemyslu a ochrany prírody sa podieľa na záchrane tohto nášho bohatstva. Voda, základ, bez ktorého by Šúr vyschol bola 60 rokov problémom. V priebehu rokov 1941-43 bol vybudovaný Šúrsky kanál kopírujúci severozápadnú a západnú hranicu rezervácie. Toto rozhodnutie malo veľký vplyv na úbytok vody v mokradi, keďže zťafhovalo vody z úbočia Malých Karpát. Spolu so zanesenými závlahovými kanálmi okolo samotnej mokrade postupne začal šúr pociťovať nedostatok vody a s tým bolo spojené veľké riziko jeho ďalšej existencie. Dnes je všetko inak. Rekonštrukcia a vybudovanie prívodu vôd z Karpát, akvaduktom zabudovaným do mosta, križujúcim takto Šúrsky kanál sa privádza voda do prečistených rozvádzacích kanálov a hladina stúpla.
No nástrahy sa úplne nevytratili. Na hranici NPR (až za značkou) sa na pole kľudne vyváža maštalná podstielka a keďže sa jedná o konský trus, je (zatiaľ neoverený) predpoklad aj podľa vyjazdených koľají že pochádza zo žrebčína na Čiernej vode.
Jeseň sa už naplno prejavila aj na tunajších topoľoch s poslednými zbytkami lístia.
Pri vstupe do jelšovej mokrade ma pod brvnom prekvapil nález, na ktorý som už dlho čakal. Mlok dunajský - Triturus dobrogicus tam schúlený a stuhnutosťou spomalený bez pohybu čakal čo sa bude diať.
Pár fotografií a putoval na miesto.
Vľavo je pohľad na okraj jelšovej mokrade v priestore pri informačnej tabuli náučného chodníka. Alo vidno vody je tam akurát a život lužného lesa - mokrade tam prekvitá aj v čase, keď už sa zdá, že život utícha. Veľkým pozitívom tohto obdobia je neprítomnosť dotieravých komárov, ktoré počas leta ozaj výrazne znepríjemňujú pohyb touto lokalitou. Čo je mínusom v jednom smere, je zároveň aj plusom v inom. Dostatok potravy pre plazy a obojživelníky v tomto prostredí sa samozrejme prejavuje aj výškou populácie a pestrosťou druhov.
Na cestičkách Šúru sa často môže človek stretnúť nielen s konským trusom, ale aj s malými skupinkami jazdcov z neďalekej Čiernej vody (vpravo).
Pod padnutým kmeňom jelše sa pred okolitým svetom ukrývali tri mladučké mloky bodkované (Lissotriton vulgaris) a mladá ropucha bradavičnatá (Bufo bufo). Dnes už to bol nález druhého druhu mloka. Pre mňa niečo neobyčajné po toľkej dobe hľadania.
Keďže chlad robí svoje, spolupráca pri nafotení týchto záberov nebo až takým problémom. Spomalené reakcie dovolili aj pri horšom svetle a teda dlhších časoch vkúzliť kvalitné zábery.
Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) juvenilný jedinec cca 20mm.
Najviac sa po mokradi premávalo skokanov ostropyských - Rana arvalis (hore). Musel som našlapovať veľmi obozretne lebo hlavne mladé 15 až 25 milimetrové kusy jeden za druhým odskakovali spred mojich nôh. Bolo ich tam neúrekom. Je jasné že tento habitat je pre ne ako stvorený.
Skokany štíhle - Rana dalmatina (hore) sa v tomto priestore zdržujú tiež veľmi rady. Ich populácia nie je až taká veľká ako pri ostropyských, ale patria k najrozšírenejším obyvateľom tohto priestoru. V mokradi a okolitých závlahových kanáloch sa inak môžete stretnúť aj s kunkou červenobruchou, skokanom hnedým, zeleným, rapotavým a krátkonohým.
Opadané topole okolo šúrskeho rybníka sa pri minuloročných a tohoročných veterných smrštiach výrazne preriedili. Pamätám so plné vysoké stromoradie. Kmene vyčniecvajúce do cesty boli odstránené ale ˇčasť bola nechaná padnutá na pospas osudu a prirodzeném spôsobu biodegradácie.
Rôsolovka lupeňovitá - Tremella foliacea a na nej drobný chvostoskok rástla taktiež na spadnurom kmeni v mokradi, kde sa darí hlavne drevokazným hubám.
Už skôr spomínaný šúrsky kanál s dvojstupňovým záplavovým korytom. Dômyselne riešený pre prípad prívalovej vody a jaj udržania v koryte (vľavo smer ku Sv. Juru, vpravo ku Bratislave). Pravidelné kosenie záplavového stupňa zabraňuje zalesneniu náletovými drevinami.
Šúrsky dračí 5-cent. Zatiaľ najmenší metamorfovaný mlok, akého som našiel.
Tri hodiky utiekli ako voda a bolo načase sa pobrať k zastávke autobusu. Možno sa do Šúru ešte tento rok vydám. Uvidíme. Ak nie tak isto dovidenia na jar.
26.10.2010 Andrej Alena