Jarným Šúrom 28.03.2009
Meteorológovia hlásili po dlhej zime a daždivých dňoch konečne peknú sobotu a bolo by hriechom takúto výnimočnú udalosť nevyužiť na výlet do niektorej z končím malokarpatského regiónu. Tip padol na jurský Šúr. Malo to viac dôvodov, ale tým hlavným bolo zistiť či sa nám plazy a obojživelníky zobudili v poriadku, ako aj skontrolovať v čase, keď sú množstvom vody z dažďov a roztopeného snehu zaliate polia a lúky, aká je aktuálna dostupnosť lokalít v jelšovej mokradi a Panónskom háji.
))
))
Do Šúru sme vstúpili cestou od Svätého Jura a vybrali sme sa popri rybníku))
na prvé stanovisko - jelšová ))
mokraď. Nad hlavami sme zaregistrovali bociana bieleho a volavku popolavú. Na lesknúcej sa hladine rybníka sa premávalo v diaľke viac druhov vodného vtáctva, a len v prepadovom kanáli sme zamerali mláďatá skokana rapotavého, ktoré boli rýchlejšie a pohotovejšie ako my. Odbočili sme preto k mokradi s nádejou, že tu budeme mať viac šťastia. Popri ceste sme narazili na tri zhluky skokaních vajíčok, dosť veľkých, vznášajúcich sa v kanáli. Predpokladáme že by sa mohlo jednať o potomstvo skokana ostropyského, ktorý sa pári zvyčajne ako prvý. No v mokradi sme vyšli naprázdno. Vyzeralo to že sme prišli zavčasu.
Nastal čas na plán B : Šúrom krížom - krážom. Síce nie doslovne, ale po náučnom chodníku ako správni ))
turisti sme sa vydali smerom k Panónskemu háju. Po ))
stranách začínal akurát zakvitať pľúcnik lekársky a miestami aj pľúcnik mäkký, ktorý však bol v menšine. Aj chochlačky sa nesmelo vztyčovali a dávali na znak, že jar je ozaj tu. Prvé veľké prekvapenie, a príjemné nás čakalo po odbočení z hlavnej cesty do Panónskeho hája. Mal som chuť si zaspievať " Skoro jako za mlada !!!" Miesta okolo starých suchých dubov, minulý rok zlomených, sa zmenili na nepoznanie. Nálety boli preč, vrátila sa pôvodná lúčka, ktorú som mal hlboko vrytú do pamäti. S týmto otvoreným priestorom sa určite vráti aspoň časť pôvodnej fauny a flóry, ktorú tienisté a husté dreviny vytlačili z pôvodných lokalít. Verím že sa v takomto stave aspoň chvíľku udrží. Poletuvšia babôčka zubatokrídla zvestovala príchod jari po svojom, neobsedela potvorka ale predsa som ju dostal do hľadáčika. ))
S babôčkou bodliakovou to ))
bolo horšie, uletela potvorka nad koruny stromov a bolo. Asi prezimovala z minulého roku, tak si zaslúži voľnosti. Po prechode týmto rekultivovaným územím zasyčalo čosi oproti nám v tráve. Nebolo treba hádať, jej telo bolo úžasné a varovanie bolo pre nás budíčkom. Tak sme sem nemierili nadarmo. Snaha utiecť v prvom kole bola evidentná. Keďže sa nedarilo zmenila taktiku. Vypustila pri tom, pre naše príjemné prekvapenie ďalšie dva odraďujúce stupne a to vypustenie sekretu a vyprázdnenie čriev. Asi bola čerstvo zobudená a eštel en striehla na korisť. Zahrala nám divadlo, ktoré by si asi každý , kto má v obľube tieto tvory , rád odsledoval. Hra na mŕtveho. Tento špecifický spôsob obrany nepredvádzajú užovky moc často , ale táto nám ho predviedla v niekoľkých ))
podaniach, ))
aj so zakúsnutím samej do seba :) boli to nádherné okamihy a aj preto sa im v tomto reporte venujeme vo väčšej miere. Po chvíli sme našu herečku prepustili a tá pomaly vkĺzla medzi lístie do húštiny. Až sa nám zdalo že sme získali jej dôveru. pokračovali sme ďalej cestičkou ku Slanisku. Zasolené pôdy tu umožňujú rast len istej časti vegetácie a asi aj preto sa táto lúčka zachovala v nezalesnenom stave. V čase našej návštevy, po dažďoch, bola výška hladiny podzemnej vody nad normálom a veľká časť lúky spolu s pokračovaním chodníka saocitla pod ))
vodou. Nechceli sme zanechávať výraznejšie))
stopy v teréne a tak sme sa obmedzili len na pevnejšiu zem. Pri fotení krivca nízkeho som však skoro šliapol na niečo mäkké. Pred nohou sa mi krčila jašterica krátkohlavá , pozorujúca, ale nehybne stojaca. Bola ešte riadne stuhnutá a tak nám nerobilo väčší problém nafotiť zopár záberov. po vypustení sa objavila druhá, pestrejšia a neporovnateľne živšia. Vybrala sa však nesprávnym smerom , k zaliatej časti lúky, čo sme patrične taktiež využili. O chvíľu neskôr sme z diery vyslobodili ešte jednu temer tuhú, nekladúcu žiaden odpor. Bola v dosť neprirodzenej polohe, tak sme ju ))
umiestnili pod kôpku raždia, kde nebola priamo na očiach predátorov. Po týchto, už aj tak dosť pestrých zážitkoch sme sa vracali späť do východiskového bodu, keď nám cestu skrížili dva mladšie skokany ostropyské. Boli poslušné :)) a tak sa podarila ja ))
táto séria snímok. Aj pekný macek , dospelý skokan hnedý sa ponevieral Panónskym hájom hľadajúc samičku. To sme už mysleli že naše nálezy skončili. Po ceste sme ešte zaregistrovali ďalšie tri užovky obojkové a tesne pred východom zo samotného Šúru sme narazili na samčekov ropuchy bradavičnatej. Stuhnuté v plytkom kanáli čakajúc na samičky sa nechali bez väčších problémov fotiť, tak ako ďalší, tentoraz dospelý skokan ostropyský .
))
Nádherná sobotná vychádzka bola za nami a jar pred nami.