Mal som chvíľu času a rozmýšľal som ako ho príjemne využiť s fotoaparátom v ruke. Krásna zasnežená krajina dokáže vždy očariť , ale zároveň znamená chudobné nálezy pre nás čo fotografujeme najradšej plazy, obojživelníky a bezstavovce. Tie odpočívajú spánkom spravodlivých aby nám opäť v teplých mesiacoch robili spoločnosť. Čo s tým ? Kde nájsť miesto, kde tohoročná neúnavná pani zima až tak neukázala svoju silu? Voľba padla na podzemie. 
Vzal som fotovýbavičku a plný optimizmu som vyrazil viac ako po roku na miesto, kde by mali zimovať naše lietajúce cicavce - netopiere. V minulosti sme na ne mali šťastie, a veril som, že ani tento raz neodídem na prázdno.
Krásna zasnežená krajina, posypaná počas dňa jemným prašanom. Teplota len pár stupňov pod nulou. Božské ticho, len kde tu brhlík či ďateľ zaklopkali ne opadanú dubinu stojacu navôkoľ. Čo si viac človek môže priať? No snáď iba diviaka či vysokú pekne stojacu pred objektívom ;) ... to by však bola príliš veľká náhoda aj keď by som sa jej ani na moment nebránil. Takouto krajinou cesta krásne ubiehala a čoskoro som stál pred cieľom mojej cesty.
Malá , temer zasypaná diera do bývalej prieskumnej štôlne , k nej v staršom snehu , jemne prisypané stopy dali vedieť že asi včera tu bola predomnou návšteva. Dotyčný bol tak ako ja priateľ prírody a zanechal za sebou len tie najmenšie možné stopy. Aj ľadové kvaple, vyprodukované pani zimou pri vstupe do štôlne neboli výrazne poškodené. Rástli roztrúsené asi dva metre do ústia. Postupne sa začalo stmievať a po pár metroch ma obklopila podzemná čierna tma. Malá baterka ma nesklamala a pri jej svetle bolo zaujímavé skúmať steny na ktorých celoročne možno nájsť tunajšie pavúky v sprievode krásne orosenej mory pivničnej. Tento obraz sa však naskytá len pár metrov. Hlbšie v štôlni už majú svoje miesto len naši kamaráti, netopiere.
Po ďalších pár metroch v ľavom rozvetvenom krídle narážam na podkovára malého,pekne zaveseného na orosených nôžkach na strope . Podkováre na rozdiel od iných druhov visia s telom zahaleným do krídel. Len tvárová časť občas vykúka a zjaví sa "podkovička" na ich nose. Pár záberov a poberám sa ďalej. Hodnú chvíľu narážam len na množstvo hliníkových ostatkov z čajových sviečok, pripomínajúcich skôr akúsi svätyňu či obradisko... A hľa, máme tu ďalší druh. Tesne pri stene visí uchaňa čierna. Tú vidím prvý krát . 
Nie je úplne v stave spánku. Hoci som sa snažil byť maximálne nehlučný. Reagovala ihneď pri mojom priblížení. Tiež neunikla objektívu, ale keďže nie je dobré aby sa prebrala úplne, pobral som sa ďalej.
Tohoročná zima v porovnaní s predošlými je omnoho vlhkejšia. Prejavilo sa to aj tu v podzemí. Inokedy suché miesta sú dnes pod pár centimetrami vody presakujúcej cez podložie až sem. V jamách sú až desiatky centimetrov. Tak ako v bočnej vyrúbanej šachte. Okrem kusu starého pňa prerasteného vatovitým bielym podhubím ma zaujali dva drobunké kúsky niečoho. Bol to zjavne biologický materiál - hmyz. Ten väčší , asi 8 mm bol predpokladám pozostatok nejakého nočného motýľa. Orosená vatovitá hmota podhubia a zaujímavé tyčinky , na konci s kosoštvorcovými hlavičkami. Druhý bol asi nejaký komár. Tam vyrastali vlákna a stonky s akýmisi priesnitnými kvietkami viditeľnými až po zväčšení objektívom.
Ale bolo na mieste preskúmať štôlňu až do konca. Oplatilo sa netopier brvitý a pri ňom druhý podkovár malý. Pokiaľ podkovár sa ani náhodou nezdal byť plne pozorný, netopier brvitý mi ukázal svoje zúbky a zanôtil pri tom zvuky vysokej frekvencie. Ako ináč, pofotil som zopár dokumentačných záberov . Ako sa ukázalo posledných. Do konca už nechýbalo mnoho, voda stúpala , už ponad členky a po kontrole stien ma tam už nič nové nečakalo.
V podzemí som strávil niečo vyše hodinky a stálo to za to. Jediná vec čo ma privádzala do varu bolo že aj sem sa dostal neporiadok z povrchu zemského. Tie prázdne kahance, obaly od keksov, prázdne pet fľaše v ktorých nepredpokladám že posledným nápojom bolo nealko. Na jar musíme priestor vyčistiť od tejto neplechy. Predpokladám také 2 vrecia odtiaľ vynesieme. Hold človek je pán tvorstva, ale tomu čo toto spôsobil moc rozumu pán Boh nenadelil.
Andrej Alena 03.02.2010