Zochova chata - Pezinok           10.01.2009

 

Sobotné ráno sa črtalo po dlhom čase veľmi sľubne a práve na to sme čakali. Pred nami bola túra známymi miestami .  Zochova chata - Veľka homoľa - Kučišdorfská dolina - Pezinok .  Nenáročná túra najprv hore a potom dole kopcom. Pri teplote -4 až -7 st. C a v snehu asi do 20 cm sa išlo celkom príjemne, ale hlavným  prínosom bolo zhodiť zopár gramov... po sviatkoch.

 Popri furmanskej krčme sme sa pobrali dolu k bývalému prírodnému kúpalisku, ktoré už roky odpočíva spánkom spravodlivých a pomedzi lyžujúcich začiatočníkov sme nabrali kurz Veľká Homoľa. Výšľap bol nádherný, bukový les zapadaný snehom a my. Horné halúzky obsypané inoväťou vytvárali ten nezameniteľný pocit rozprávkovej krajiny. Úplne iný, ako tie dlhé týždne bez snehu počas vianoc i novoročných dní.   Minuli sme  observatórium a meteostanicu, a pred nami bola najbližšou métou rozhľadňa na Veľkej Homole so svoljim povestným stupákom. 

 

 

Výhľad bol ozaj veľmi príjemný, hoci s jemným zákalom , bolo dovidieť celkom ďaleko . Hlavne našim obľúbeným smerom . Čmelok, Skalnatá, Vysoká. Postupne začali prichádzať skupinky turistov. Jedni sa posilnili a pokračovali ďalej , iných to vytiahlo na rozhlaďňu. Dali si " vrcholovú odmenu  " a tahe naspäť dolu kopcom na chaty na Piesku. Človek bol milo prekvapený, koľko ľudí sa v takom mrazivom počasí vzdalo teplého pohodlíčka a vydalo sa aspoň pretiahnuť kosti.

 

Po povinnom fotení sme nabrali kurz ( Traja jazdci ). Majestátne skaly, ktoré si pamätám ako vyčnievajúce bralá ponad  omladinu z rokov sedemdesiatych ... už minulého storočia, bolo opäť vidno cez odpočívajúce  haluzie listnáčov.  Pamätám si dodnes, ako sme s bratom vyrazili začiatkom októbra podvečer a len s jednou baterkou na posed pod Homoľou . Cieľ bol jasný - zažiť ruju v obkolesení  prírody a ručiacich samcov. Nádherne sme sa nevyspali :) a aby toho nebolo málo, sychravé vlhké a studené ráno nás okolo štvrtej nad ránom donútilo k pohybu. Vyliezli sme práve na tie skaly a čakali sme na ranné zore. Bola to krása a hoci je to 30 rokov, nedá na seba zabudnúť. .... verím že nielen mne ...

 

 Ale vráťme sa k túre ... cestou na pezinskú stranu rapídne pribudlo stôp lesnej zveri, vysokej, čiernej , ale narazili sme i na prítomnosť kuny. Les bol doslova prešpikovaný stopami. Zastavili sme sa aj pri posede de luxe s pieckou. Minulý rok tu bolo plno sýkoriek, ďatlov a brhlíkov. Tentoraz bolo okolo krmítka a potôčika pusto. Tak mladý pán musel zaskočiť  ako komparz.  Našťastie nehral divočáka , takže poľovníci, ktorí sa o tento revír starajú nemuseli nič reparovať. Touto cestou im chcem vysloviť ozaj pochvalu. Prikŕmené, poriadok , skrátka tak ako má byť  postarané o zver v zime.  ... a pobrali sme sa opäť ďalej . Cesta ubiehala až k potôčku, kde nás čakalo prekvapenie. Mladé salamandry, ešte vlastne nemetamorfované larvy  boli zlatým klincom programu. Nie len že sme túto vývojovú etapu ešte nikdy naživo nezhliadli, ale  v tomto období sme ani nepredpokladali že bude nutné na výlet brať aj macro objektív. Chvíľu sme zrelaxovali pri týchto úžasných 3 a pol centimetrových tvorčekoch plných života svižne sa pohybujúcich v ľadovej vode a pokračovali sme pozvolne sa zvažujúcou cestičkou smerom na Široké.  Minuli sme aj okraj dubiny, kde v lete prelietajú nádherné roháče a fuzáče veľké a zišli sme pri hrádzi nádrže v Kučišdorfskej doline, Zamrznutá plocha nádrže sem prilákala množstvo ľudí, ktorí si užívali voľný čas na korčuliach.  Už pred nami bola iba cesta cez zasneženú pláň a Cajlu do Pezinka . Príjemne unavení a vymrznutí sme dokráčali domov plní zážitkov z vydareného výletu.