Od Dunaja k Tatrám
07.05.2011
Rýchlik Excelsior uháňal medzi Štrbou a Popradom, keď sa nám vynorila takáto krásna panoráma. Bol by hriech ju nezväčniť. Takto začala naša púť pod Tatry spojená s nádejou, že narazíme na vretenice.
Prvou zastávkou z Popradu bola vodná elektráreň Čierny Váh. Krásne prostredie, len po vreteniciach ako by sa zem zľahla. Celkovo plazy sa nám zatiaľ vyhýbali.
Xanthoria parietina - diskovník múrový si našiel svoje miesto aj v týchto končinách.
V malej mokradi sa toho moc nedialo, ale ako vidno, skokany si ju našli.
Chrysolina faustosa - liskavka dúhová ako jeden z mála druhov chrobákov sa nám tiež priplietla do cesty.
Po okolí kanála sa ostrovčekovo vyskytuje Caltha palustris - záružlie močiarne. a v neďalekom lesíku sa pod spíleným kmeňom smteka skrýval Pterostichus pilosus - utekáčik zlatý.
Pod ďalším pňom sme nás príjemne prekvapila Polydesmus complanatus - plochuľa veľká.
Na Vysoké Tatry a ich majestátne končiare, hoci zahalené miestami mrakmi vieme my, chlapci z dolniakov pozerať aj hodiny :)
Rana temporaria - skokan hnedý ,ako naše príjemné osvieženie. najprv poskakoval, ale na istý čas sa zastavil a dovolil nám ísť poriadne blízko.
Polygonia c-album - babôčka zubatokrídla si po slušne dlhom poletovaní vybrala kvet púpavy. Keď spoza mraku vykuklo slnko bola naša.
V Lopušnej doline pri svite sme narazili na tohto nádherne vyfarbeného samčeka Lacerta agilis - jašterice krátkohlavej. Čerstvý, ešte nedokončený zvlek nám umožnil pohľad na túto krásu.
Kvetnický les, teda jeho okraj nám ponúkol aj Anguis fragilis - slepúcha lámavého. Nádherne skrášleného modrými škvrnami.
A keďže sme už mali samčeka agilisky, bol rad na samičke
Primula farinosa - prvosienka pomúčená , potech pre oko a chránená rastlinka rastúca na zamokrených plochách bola náplasťou, že sme ešte stále pri zhoršujúcom sa počasí nenarazili na vretenicu. Ponad Popradský Močiar preletel k mokradi aj bocian biely s vidinou úlovku.
Temer na tom istom mieste ako minulý rok sme narazili na mladšiu Zootoca vivipara - jaštericu živorodú. Zaujímavé u týchto krásnych plazov je, že nemajú až taký strach ako zelené , krátkohlavé a múrové.
Poprad Močiar , mokraď rozkladajúca sa hneď za sídliskom vyniká množstvom chránených živočíchov a rastlín. Už nie je celý, ako sme sa dozvedeli, ale vďaka aj za to torzo, čo tu z neho ostalo.
Posledným klincom bola drobná Natrix natrix - užovka obojková. Tak aspoň niečo. Aspoň jeden had .
Ako vidno Vipera Berus sa nekonala, ale zas tak málo toho nebolo. ... a máme inšpiráciu k návratu. Že by do tretice všetko dobé :)